Vo štvrtok večer u nás v HUBe zaznela jedna veta, ktorá absolútne vystihla situáciu. “Trvalá udržateľnosť je veľmi veľká dilema. Čo to vôbec chceme udržať?” Pretože tak, ako žijeme dnes, tak to nemôže pokračovať. Denno-denne plytváme jedlom, energiou aj ostatnými zdrojmi a už dnes sa hovorí o tom, že spoločnosť žije na dlh. Túto otázku my sami nevyriešime, a ani sa o to nebudeme pokúšať. Každý však môže prispieť niečím svojím – globálne alebo lokálne. My sme vám vo štvrtok mohli vďaka našim partnerom ZSE predstaviť Slovákov, ktorí pre nás tvoria udržateľnú budúcnosť – tým, že začali veci meniť.
Startup na lazoch
Juraja Hipša zo Živice by si mal pozvať na pódium každý, kto chce konštruktívnu kritiku na dnešnú dobu zabalenú do úsmevnej prezentácie, a záruku, že minimálne v ten večer už nepredáte ani jednu minerálku balenú v plastovej fľaši ;) O Sokratovi v hypermarketoch, startupe na lazoch, o konskom truse, ktorý vyústil do konferencie (lebo tak odjakživa ľudstvo rieši problémy – zvoláva zasadnutia) a aj reálnom význame udržateľnosti – o tom všetkom bol jeho talk. Ťažko ho interpretovať, odkaz však bol jasný. Náš vývoj sa nedá udržať, no ak chceme ozaj niečo zlepšiť, musíme sa pozrieť hlbšie a hľadať zmenu. A kto má záujem o návštevu Zaježovej a pobyt v tme, nech bookuje miesto čím skôr. Obsadené majú do marca 2016 ;).
Slama ako mainstreamový materiál
Zuzana Kierulfová z ateliéru Createrra a občianskeho združenia ArTUR si myslí, že to vôbec nemusí byť sci-fi. Dokonca sa to už deje. Pojem pasívnych domov a udržateľnej architektúry siaha dávno do histórie a dnes objavujeme niečo, na čo sme na dlhé roky pozabudli. Prírodné materiály, ktoré majú mnohonásobné využitie, sú lacnejšie, neznečisťuje sa pri ich výrobe planéta a poznáme ich od detstva. Práve slama sa stáva dnes už aj u nás mainstreamom pri zatepľovaní – v tom najlepšom zmysle slova.
Panelákové dedičstvo alebo hoši GutGut na scéne
Lukáš Kordík a Števo Polakovič z GutGut majú jasnú predstavu o tom, čo architektúra je. Veria, že architektúra by mala reagovať na potreby dnešnej spoločnosti a globálnej urbanizácie, no zároveň by mala rešpektovať lokálny kontext a históriu. Hoci majú za sebou viacero úspešných projektov a sú laureátmi Ceny Arch 2010 za polyfunkčný dom na Dunajskej ulici, ukázali nám a porozprávali o tom, že rekonštrukcia paneláku neznamená len zateplenie a natretie fasády krikľavými farbami. V Rimavskej Sobote pretvorili panelák na budovu, ktorej podoba v žiadnom smere nepripomína klasickú „králikáreň“. Byty spĺňajú nároky aj tých najnáročnejších. Števo s Lukášom zabezpečili podmienky pre “malý svet” komunity budúcich nájomcov. GutGut sa snažia zachovať to, čo už raz postavené bolo, nezatracujú štýl minulej doby, ale ukazujú, že so správnym prístupom dokážu vyťažiť z už existujúcich stavieb maximum.
Ako si cez leto energiu uložiť a v zime po nej „siahnuť“?
Každý v hľadisku bol zvedavý na projekt, ktorý získal prvé miesto a ocenenie Startup Awards 2014 v kategórii Science. O tom, aké skvelé vedecké mozgy máme na Slovensku nás presvedčil jeho tvorca Michal Gottwald, ktorý si divákov získal hneď úvodom. Dokáže totiž domácnostiam ušetriť nemalé peniaze. Ako? Zemný akumulátor je riešenie, ktoré môže domácnostiam výrazne redukovať náklady na vykurovanie, a zároveň šetrí životné prostredie. Inšpiruje sa tak zemľankami, ako aj ťažkými akumulačnými domami. Nová technológia však umožňuje počas leta zhromaždiť veľkú časť získanej energie napríklad solárnymi panelmi a následne z nich pokryť 100 percent zimného vykurovania.
Smart cities, smart homes, smart life
Domy a mestá prepojené pomocou inteligentnej technológie. Bude náš dom čoskoro múdrejší ako my? Tieto skvelé nápady prezentovali u nás čestní hostia Radoslav Markuš a Marek Tomeš zo ZSE. Budúcnosť podľa nich spočíva v prepojení celého mesta pomocou inteligentných systémov, ktoré sa postarajú o uspokojenie potrieb ľudí, a zároveň sa budú správať ekologicky a šetrne. Každý si bude môcť vybrať služby, ktoré potrebuje, deti budú mať inteligentné náramky, naše domy budeme môcť ovládať aj na diaľku… Zároveň si uvedomujú silu a potrebu obnoviteľných zdrojov energie. V práci aj v súkromí im venujú veľkú pozornosť. Pripomenuli nám, že v náš prospech môžeme obrátiť aj okolitú prírodu. Voda, geotermálna energia, slnko, biomasa a vietor už nie sú také vzdialené ako kedysi. Dnes môžu byť súčasťou aj tvojej domácnosti.
„Z odpadového hospodárstva, ktoré je súčasťou ekosystému, by inteligentný systém dokázal recyklovať to, čo zákazník spotrebuje.“
Tá správna generácia na zmenu
Ambasádorka Jamieho Olivera na Slovensku – Janica z Jem iné nám poskytla zaujímavý názor. V škole varenia sa snažia o vzdelávanie a rozšírenie dobrých stravovacích návykov tak u detí, ako aj u dospelých. Kde to však naozaj stojí za „záchranu“ je tá najmladšia generácia. Deti. V školskej jedálni, a častokrát aj doma vychovávané k zlým stravovacím návykom. S projektom “Skutočne zdravá škola” sa mýtus o zdravej strave snažia vyvrátiť v praxi – tá dokáže byť rovnako chutná aj lacná. Všetko podľa nich spočíva v našej šikovnosti a „sezónnom varení“. Nie je potrebné chodiť neustále do bio-obchodov, stačí len vedieť, kedy ktoré suroviny dozrievajú a kúpiť ich v obyčajných obchodoch vtedy, keď majú sezónu. Na večeru sme si po ich prednáške miesto návštevy Orbisu schrumkali radšej mrkvu ;).
V súlade s prírodou
Na začiatku bol Agrokruh, ktorý dopomáha tomu, aby pôda nebola zaťažená chemikáliami. Potom sa myšlienky chytili ďalší, medzi nimi aj Peter Bolebruch a z technického nástroja sa prešlo k budovaniu komunity. Spojenie odberateľa a pestovateľa funguje vo Švajčiarsku, tak prečo by nemohlo na Slovensku – to je hlavná myšlienka Farmlandie, ktorá vytvára okruhy majiteľov pôdy, farmárov a lokálnych obyvateľov. Farmár chce predať svoju úrodu. Ľudia zase kúpiť čerstvé a kvalitné potraviny. Pridaj k tomu všetkému ešte pôdu v tvojom okolí, ktorá sa neničí bežnými obrábacími praktikami, ale využíva sa v súlade s prírodou. To je ideálna rovnováha. Ty poznáš svojho farmára, vieš čo pestuje a hlavne ako. Aj keď si paradajky na Vianoce k raňajkám od neho nedáš, odídeš so zdravou a pre teba najprospešnejšou sezónnou zeleninou. Spotrebovať vtedy, keď to vyrastie a dozreje je ďalšou myšlienkou koncepcie rešpektovania pravidiel prírody, ktorými sa Farmlandia riadi.
Iný svet
Svet debničiek. Chalani stojaci za týmto projektom nevnímajú zeleninu a ovocie len ako tovar. Na zlepšenie ich predajnosti nepoužívajú dokonalé nasvietenie ako v supermarketoch. Tam totiž zelenina nevonia, nechutí. Je len pekná. Oni predávajú prírodu. Tak ako spadne jablko na zem, tak ako je mrkva dokrútená. Nesnažia sa ju prikrášliť, lebo taká proste v skutočnosti. Zato ale zdravá a šťavnatá. Začínali v okolí Zvolena. Trochu ťažšie ako očakávali. S pestovateľmi si museli vytvoriť najprv vzťah, porozumieť im, až potom prišla reč na biznis. Dnes chystajú prvú trasu debničiek naprieč Slovenskom. Tak ak máš rád tie slivky z Košíc, aj tie si k tebe nájdu cestu ešte čerstvé. V tvojej vlastnej debničke.
Vrátili včely do miest
Kto nepoznal včielku Maju nebol ani dieťaťom. Kedysi sme ich bzukot počuli častejšie. Nielen na dedine, ale aj v mestách. Postupne však včely vymierajú a rovnako je na tom aj ďalší hmyz, ktorý opeľuje plodiny. Dôvodov je mnoho, tým najväčším je však človek a jeho pesticídy. Živica a Greenpeace Slovensko však našli pekný spôsob, ako nám len neukazovať desivé obrázky a rozprávať o vzdialenej budúcnosti bez včiel. Urobili niečo, čo sa dotklo verejnosti oveľa viac. Vrátili včely do miest vďaka kampani Adoptuj si včelu. V 10-tich mestách tak rozobzučali nové úle na dostupných miestach. Deti sa tak opäť učia, prečo je včela tak dôležitá, ako sa tvorí med a ako ju spoločne môžeme chrániť.
Štvrtkový večer patril jednotlivcom, no téma patrí nám všetkým. Ak poznáš ďalších Slovákov a Slovenky, ktoré pre nás tvoria udržateľnú budúcnosť, daj nám vedieť. Radi ich spoznáme a budeme šíriť ich krásne projekty.
Autorky: Tammy Antalová, Soňa Štikárová a Baška Klimek